Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Uzovský ŠalgovHľadať
 
 

Geomorfológia

Geomorfológia obce

 

Geomorfologické pomery

 

Geomorfologické jednotky

 

Katastrálne územie obce Uzovský Šalgov patrí z hľadiska geomorfologického do Alpsko-himalájskej sústavy, podsústavy Karpaty, provincie Západné Karpaty, subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty a do Podhôľno-magurskej oblasti. Väčšia, západná a južná časť katastra spadá do geomorfologického celku Bachureňa menšia, východná časť leží v celku Spišsko-šarišské medzihorie, konkrétnejšie v jeho oddiele Šarišské podolie. Hranica medzi oboma celkami v Uzovskom Šalgove prebieha zhruba po vrstevnici 400 až 450 m n.m. (mapa).


Geomorfologický vývoj

 

Formovanie tvárnosti reliéfu záujmového územia katastra Uzovského Šalgova bolo závislé od pôsobenia endogénnych a exogénnych síl, geologického podložia a klímy. Pre územie Bachurne a Spišsko-šarišského medzihoria je určujúci vnútrokarpatský vývoj v paleogéne (staršie treťohory).

 

Geologicko-tektonická jednotka vnútrokarpatského paleogénu vznikla zo sedimentačného priestoru, ktorý je spojený s poklesom západokarpatského bloku ako celku v období stredného až vrchného eocénu. Paleogénne sedimenty spolu so svojím podložím boli tektonicky porušené a v oligocéne ich zasiahla germanotypná zlomová tektonika. V dôsledku účinkov mladších fáz alpínskeho orogénu došlo k rozlámaniu územia na rád krýh s amplitúdou vertikálnych (prešmyky, poklesy) i horizontálnych pohybov.

 

V neogéne kryhy tvorené plastickými horninami, napr. ílovcami hutianskeho súvrstvia, ktoré budujú aj podstatnú časť podložia katastra Uzovského Šalgova, sa pôsobením tlakov miestne detailne zvrásnili. V okolí Sabinova dominujú zlomy súbežné s priebehom bradlového pásma v smere SZ – JV. Priečne zlomy smeru SV – JZ rozdeľujú zdvihy na celý rad menších krýh. V severnej časti katastra Uzovského Šalgova boli zistené dve zlomové línie, ktoré sú na seba zhruba kolmé, pričom majú smer ZSZ – VJV a SSV – JJZ. Harčár (1972) sa domnieva, že na zlom v smere ZSZ – VJV sa viaže poklesnutá kryha a zníženina v okolí Uzovského Šalgova.

 

Tektonicky pokojným obdobím bol panón, kedy bol zvrásnený povrch opäť zarovnaný, oblasť Bachurne a Spišsko-šarišského medzihoria bola vtedy relatívne poklesnutá, preto nebola intenzívne erodovaná. V tomto období boli asi položené základy riečnej siete. Zvyšky zarovnaného povrchu z panónu sa označujú ako stredohorská roveň.

 

V ponte nastala nová fáza tektonických pohybov, kedy došlo k miernemu vyzdvihnutiu, rozlámaniu pôvodne jednotného povrchu vnútrokarpatského paleogénu. Územie sa rozčlenilo na menšie jednotky, podstatnú úlohu zohrala rozdielnosť geologického podložia. Relatívne najstabilnejšou a dvíhajúcou kryhou sa javí celok Bachureň, jeho zlomové ohraničenie oproti susedným kryhám je dosť výrazné.

 

Vrchný pliocén je ďalším tektonicky kľudným obdobím, zarovnanie nastalo, ale len čiastočné. Dno Torysy sa rozšírilo a v jej susedstve došlo pediplanačnými procesmi k postupnému ústupu strání. Výrazne sa prejavila malá odolnosť ílovcového podložia. Vytvorila sa poriečna roveň.

 

Najmladšiu, ale výraznú etapu geomorfologického vývoja študovaného územia predstavuje kvartér, kedy došlo k rozčleňovaniu poriečnej rovne a k všeobecnému zahlbovaniu tokov. Na tvárnosť reliéfu mali a majú najvýraznejší vplyv klimatické činitele. V chladnejších periglaciálnych obdobiach pleistocénu prevládalo mrazové zvetrávanie a stráňove procesy, najmä soliflukcia, ale prejavila sa aj činnosť vetra. V teplejších interglaciálnych obdobiach pleistocénu sa viac uplatnila činnosť tečúcej vody.

 

V holocéne pôsobili hlavne erózno-denudačné procesy. Rieky a potoky povrch ešte viac rozčlenili a zahĺbili sa do neho, odnášali materiál pohorí, potom ho akumulovali do depresií a nižších polôh v riečnych nivách. V neposlednom rade, v posledných storočiach, na zmeny reliéfu vplýva aj činnosť človeka (antropogénne vplyvy).

 

Pohorie Bachureň sa vyformovalo ako pieskovcový masív hornatinového rázu s pieskovcovými alebo zlepencovými tvrdošmi, so značnou relatívnou výškou (od 600 do 1082 m n. m.). Pieskovcové hrubolavicovité súvrstvia sú značne odolné, preto tvoria najvyššie položené časti Bachurne a taktiež katastra Uzovského Šalgova. Oproti Šarišskej vrchovine a Spišsko-šarišskému medzihoriu sa širšie okolie Bachurne javí z hľadiska vývoja reliéfu ako relatívne najstabilnejšie. Na druhej strane je tento pieskovcový masív na okrajoch výrazne členitý, so strmými úbočiami, rozrezaný užšími hlbokými dolinami tvaru „V“, napr. dolina potoka Čierny močiar alebo Malej Svinky.

 

Spišsko-šarišské medzihorie je výrazne pretiahnutá erózno-tektonická depresia, vyerodovaná v menej odolných horninách flyša a bradlového pásma. Podľa Michaeli (2000) je to morfologicky výrazne nehomogénny celok. Podcelok Šarišské podolie, ktorý zaberá aj juhovýchodnú časť študovaného katastra, má pahorkatinový ráz s nízkymi plochými chrbtami a širokými úvalinovými dolinami, pričom široké plochy chrbtov nesú zvyšky poriečnej rovne (vrchný pliocén) alebo vysokých terás Torysy. Reliéf je v podolí slabo rozčlenený, hladký a mäkko rezaný. Oproti Bachurni vykazuje Šarišské podolie v katastri Uzovského Šalgova, ale aj mimo neho, relatívny pokles, čo sa prejavuje v reliéfe územia stupňovitým znižovaním povrchu smerom k juhovýchodu.

 

Z hľadiska súčasných reliéfotvorných procesov dominujú v katastri našej obce fluviálne a stráňové procesy, pričom v pahorkatinách s rozovretými úvalinovitými dolinami ide o slabý fluviálny erózny proces s miernym pohybom svahových hmôt. V reliéfe vrchovín prebieha silný fluviálny erózny proces so silnou hĺbkovou eróziou a stredne silný až silný pohyb hmôt na svahoch.


 

Morfometrická charakteristika

 

Najvyššie miesto katastra obce Uzovský Šalgov je totožné s najzápadnejším miestom a leží v severovýchodnom výbežku Kamennej v nadmorskej výške 754 m n. m. v pohorí Bachureň. Najnižšie miesto katastra sa nachádza v nive potoka Šalgov a dá sa stotožniť s jeho najvýchodnejším bodom, ktoré je situované v nadmorskej výške 348 m n. m. Môžeme konštatovať, že reliéf skúmaného územia klesá od SZ k JV, od Bachurne k Šarišskému podoliu.

 

Relatívny výškový rozdiel medzi najvyšším a najnižším miestom katastra Uzovského Šalgova je 406 metrov. Priemerná nadmorská výška katastra je 551 m n. m. Z hľadiska výškových stupňov patrí celé záujmové územie do výškového stupňa od 300 do 800 metrov n. m., má teda charakter nízkej vysočiny.

 

Reliéf  katastra Uzovského Šalgova je z hľadiska jeho vertikálnej členitosti alebo energie mierne až stredne zvlnený (do 100 m), silne zvlnený až mierne rezaný (do 180 m) a stredne rezaný (do 310 m), čiže ide o typy reliéfu pahorkatiny (31 až 100 m), podvrchoviny (101 až 180 m) a vrchoviny (181 až 310 m).

 

Novšiu morfologicko-morfometrickú typológiu vypracovali Tremboš s Minárom (2002), tí študovaný mikroregión radia k stredne členitej a silne členitej vrchovine, pričom hranica medzi oboma subtypmi vrchoviny prebieha približne okolo vrstevnice 450 m n. m.

 

Z hľadiska orientácie reliéfu voči svetovým stranám je severná časť katastra, tj. severne od prvého ľavostranného prítoku potoka Šalgov a potom od samotného potoka Šalgov, orientovaná prevažne na juh a juhovýchod. Juhozápadná časť katastra je orientovaná hlavne na severovýchod a južná časť na sever a severovýchod.


 

Morfoštruktúrna a morfoskulptúrna charakteristika

 

Morfoštruktúry sú hrubé formy reliéfu utvorené endogénnymi procesmi (tektonické pohyby a vulkanická činnosť). Bachureň sa priradzuje k morfoštruktúram Vnútorných Západných Karpát, aj keď geomorfologicky je radená do subprovincie Vonkajších Západných Karpát. Mazúr (1980b) ju pričlenil ku skupine vrásovo-blokových fatransko-tatranských morfoštruktúr a k podskupine hrásti a klinových hrásti centrálnokarpatského flyšu. Spišsko-šarišské medzihorie označuje ako morfoštruktúrnu depresiu peripieninského (pribradlového) lineamentu a konkrétne ju radí k negatívne a prechodne vrásovo-blokovým a šupinovým štruktúram. Údolie Torysy tvorí os negatívnej morfoštruktúry.

 

Morfoskulptúry sú jemnejšie, individuálne formy reliéfu. Sú podmienené sčasti odolnosťou geologického podložia, no tvoria ich najmä exogénne procesy (erózia, denudácia), ktoré sú založené na klimatických zmenách. Na študovanom území prevládajú fluviálnodenudačné formy reliéfu, presnejšie  eróznodenudačné svahy na hutianskom a bielopotockom súvrství paleogénu (sklonitosť sa pohybuje od 5 do 20˚), ktoré sú prestúpené úvalinami, eróznymi ryhami, stržami a výmoľmi.

 

K denudačným formám reliéfu zaradzujeme ploché chrbty na bielopotockom súvrství. Michaeli (2000) predpokladá, že ide o zvyšky zarovnaných povrchov, indikujúce buď na poriečnu roveň (vrchný pliocén) alebo na podstredohorskú roveň (pont/dák). V Uzovskom Šalgove sem patrí severný okraj katastra, je súčasťou dlhšieho chrbta, ktorý sa tiahne od Kohúta (711 m) VJV smerom k Sabinovu.

 

V katastri máme tiež formy fluviálnej erózie a akumulácie, jedná sa tu o úzke riečne nivy potokov v katastri.

 

Antropogénnymi formami reliéfu v katastri Uzovského Šalgova sú pozostatky po ťažobných jamách v polohe Zavalisko (tehliarska hlina), Šalgovské rybníky, urbánne formy (sídelné terasy), komunikačné formy (zárezy ciest, úvozy, cestné násypy), litorálne formy (melioračné  ryhy a studne v polohe Lúky), agrárne terasy (terénne stupne na svahoch južne od Kohutej skaly) a funerálne formy (hroby na cintoríne).


Geomorfologické členenie katastra obce Uzovský Šalgov

 

Geomorfologické členenie katastra obce Uzovský Šalgov

 

 

Použitá literatúra:

 

  • Činčura, J. red. 1985. Encyklopédia Zeme. 2. vyd. Bratislava : Obzor, 1985.
  • Harčár, J. 1972. Šarišská vrchovina - fyzickogeografická analýza. Geografické práce III, č. 1-2. 1. vyd. Bratislava : SPN, 1972.
  • Jakál, J. 1980. Súčasné reliéfotvorné procesy. Mierka 1 : 1 000 000. In: Atlas Slovenskej socialistickej republiky. Mazúr, E. red. Bratislava : SAV; SÚGaK, s. 45.
  • Lauko , V. 2003. Fyzická geografia Slovenskej republiky. 1. vyd. Bratislava : Mapa Slovakia, 2003.
  • Mazúr, E. 1980 (a). Energia reliéfu. Mierka 1 : 750 000. In: Atlas Slovenskej socialistickej republiky. Mazúr, E. red. Bratislava : SAV; SÚGaK, s. 42-43.
  • Mazúr, E. 1980 (b). Morfoštruktúry. Mierka 1 : 1 000 000. In: Atlas Slovenskej socialistickej republiky. Mazúr, E. red. Bratislava : SAV; SÚGaK, s. 44.
  • Mazúr, E. - Lukniš, M. 1980. Geomorfologické jednotky. Mierka 1 : 500 000. In: Atlas Slovenskej socialistickej republiky. Mazúr, E. red. Bratislava : SAV; SÚGaK, s. 54-55.
  • Michaeli, E. 2000. Prírodné pomery. In: Kónya, P. red. Dejiny Sabinova. Sabinov : MÚ, 2000, s. 14-45.
  • Plesník, P. 1989. Geomorfologické členenie. In: Plesník, P. red. Malá slovenská vlastiveda 1. Bratislava : Obzor, 1989, s. 79-105.
  • Tremboš, P. - Minár, J. 2002. Morfologicko-morfometrické typy reliéfu. Mierka 1 : 500 000. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Hrnčiarová, T. red. 1. vyd. Bratislava : MŽP SR; Banská Bystrica : SAŽP, s. 90-91.
     

 

dnes je: 18.7.2019

meniny má: Kamila

podrobný kalendár

Zber elektroodpadu

19.07.2019

Kalendár zberu odpadov na rok 2019

zverejnenie

Platné prevádzkové poriadky

Multifunkčné ihrisko, Rybníky, Kaštieľ.

Oznam

eKasa - pre podnikateľov

Cenník služieb

Služby poskytované obcou

Úroveň vytriedenia odpadu

Zverejnenie

Cestovný poriadok

Cestovný poriadok autobusových spojov platný od 10.12.2017, od 01.04.2018 do 08.12.2018 a platné od 09.12.2018 do 14.12.2019

14.12.2018

Schválený rozpočet obce na rok 2019

20. 11. 2018 a doplnenie 25. 01. 2019

RVaPS - povinné trvalé označenie psov transpondérom (mikročipom), povinná registrácia chovu ošípaných (20.11.2018). Informácie pre chovateľov s chovom s jednou ošípanou (25.01.2019).

Informačný leták „SMS pomoc 112“

Postup ako správne využívať sms na číslo 112

Správne triedenie odpadov

Letáky, vzdelávací materiál

webygroup
ÚvodÚvodná stránka