Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Uzovský ŠalgovHľadať
 
 

Rastlinstvo

Rastlinstvo

Z hľadiska fytogeograficko-vegetačného členenia, vypracovaného Plesníkom (1995) a kartograficky zobrazeného v Atlase krajiny Slovenskej republiky (2002), spadá severozápadná časť katastra, ktorá patrí do geomorfologického celku Bachureň, do bukovej zóny, horskej podzóny, flyšovej oblasti a okresu Bachureň. Juhovýchodná časť katastra, ktorá patrí do geomorfologického celku Spišsko-šarišské medzihorie, spadá do dubovej zóny, horskej podzóny, flyšovej oblasti, okresu Beskydské predhorie, západného podokresu a do obvodu Šarišské podolie. Hranica medzi oboma zónami sa však podľa mapových podkladov Michalka a iných (1986), ktoré sú robené v relatívne malej mierke (1:200 000), nekryje s hranicou oboch vyššie spomenutých geomorfologických celkov.

Rastlinstvo obceCharakter rastlinstva nevyplýva len z fytogeografickej príslušnosti územia, ale je predovšetkým odrazom zložitosti prírodných pomerov, ktoré určuje klíma, geomorfologické pomery (najmä tvary reliéfu a orientácia voči svetovým stranám), voda, pôda, ale aj iné činitele, v poslednej dobe hlavne človek. So vzrastajúcou nadmorskou výškou a meniacimi sa klimatickými pomermi sa rastlinstvo diferencuje do vegetačných stupňov (vertikálna zonálnosť), ktoré sú pomenované podľa prevládajúcich drevín. Na území katastra Uzovského Šalgova sa vyskytujú dva vegetačné stupne a to prvý, dubový (do 550 m n. m.) a druhý, bukový (do 1 250 m n. m.).

Územie katastra obce Uzovský Šalgov bolo osídlené minimálne od mladšej doby kamennej (neolit), preto musíme počítať s tým, že človek svojou aktivitou odvtedy podstatne pozmenil pôvodnú vegetáciu. Súčasná vegetácia je výsledkom spolupôsobenia prírody a človeka v priebehu niekoľkých tisícročí. Hlavnými motívmi človeka pre zmenu vegetačného krytu v nami študovanom mikroregióne bolo získanie poľnohospodárskej pôdy a pasienkov, najmä klčovaním lesov a odvodňovaním zamokrených pôd a močiarov, tvorba sídelného priestoru a ťažba dreva. Tam kde človek mal a má svoje polia, pasienky a lúky, vznikla nová krajinná jednotka, tzv. kultúrna step.

Na základe práce Michalka a i. (1986) a geobotanických máp (Michalko a i., 1984a, b) sme vytvorili mapu potenciálnej prirodzenej vegetáciekatastra obce Uzovský Šalgov, tj. vegetácie, ktorá by sa za daných klimatických, pôdnych a hydrologických pomerov vyvinula na určitom mieste (biotope), keby vplyv človeka ihneď prestal. Dominantným lesným spoločenstvom by u nás boli karpatské dubovo-hrabové lesy (Carici pilosae-Carpinenion betuli), ktoré sú typické pre flyšovú oblasť horskej podzóny (v dubovej zóne) na východe Slovenska. V našom mikroregióne vystupujú do vyššej nadmorskej výšky ako je hranica medzi geomorfologickými celkami Bachureň a Spišsko-šarišské medzihorie. Ich približná hranica rozšírenia sa posúva zhruba až do nadmorskej výšky 550 až 600 m n. m. Zaberali by približne 85 % z terajšej plochy katastra.

V stromovom poschodí by prevládal dub zimný (Quercus petraea) a hrab obyčajný (Carpinus betulus). Pripájal sa k nim javor poľný (Acer campestre), lipa malolistá (Tilia cordata), lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos), čerešňa vtáčia (Cerasus avium) a prímes tvoril dub žltkastý (Quercus daleschampii) a buk lesný (Fagus sylvatica). Krovinné poschodie by tvorili zimolez obyčajný (Lonicera xylosteum), svíb krvavý (Swida sanquinea), lieska obyčajná (Corylus avellana), vtáči zob obyčajný (Ligustrum vulgare), hloh jednosemenný (Crataegus monogyna) a hloh obyčajný (Crataegus laevigata). Dominantným druhom v bylinnom podraste by bola ostrica chlpatá (Carex pilosa), ďalej sa tu vyskytovala zubačka cibuľkonosná (Dentaria bulbifera), ranostaj širokolístkový (Coronilla elegans) a lipkavec marinkový (Galium odoratum). Okrem týchto bylinných druhov sú to kopytník európsky (Asarum europaeum), mednička ovisnutá (Melica nutans), mliečnik mnohofarebný (Euphorbia polychroma) a králik chocholíkatý (Pyrethrum corymbosum).

Na zhruba 45 % plochy pôvodných karpatských dubovo-hrabových lesov v katastri Uzovského Šalgova je ešte aj dnes les. Ich väčšia časť bola odstránená a územie premenené na kultúrnu step, ktorej najväčšiu plochu tu zaberajú pasienky, menej náhradné spoločenstvá lúk a orná pôda.

Na karpatské dubovo-hrabové lesy nadväzovali, vo vyššej nadmorskej výške, na svahoch Bachurne bukové kvetnaté lesy podhorské (Eu-Fagenion p. p. min.). Sú to mezotrofné spoločenstvá s výraznou prevahou buka lesného. Ich charakteristickým znakom je chýbajúca alebo iba veľmi slabo vyvinutá podhorská etáž, porasty sú jednoetážové.

Vedúcou drevinou je buk lesný (Fagus sylvatica), prímes tvorí hrab obyčajný (Carpinus betulus), na erodovaných plochách je to topoľ osika (Populus tremula) a vŕba rakyta (Salix caprea), prípadne dub zimný (Quercus petreae). Na skeletnatejších pôdach pristupuje javor mliečny (Acer platanoides) a javor horský (Acer pseudoplatanus). V bylinnom podraste je vo všetkých spoločenstvách prítomný lipkavec marinkový (Galium odoratum), najrozšírenejším druhom je však ostrica chlpatá (Carex pilosa). Diferenciálnym druhom oproti zväzu Carpinenion betuli je srnovník purpurový (Prenanthes purpurea). Veľmi rozšírená je aj chlpaňa hajná (Luzula luzuloides), zubačka cibuľkonosná (Dentaria bulbifera) a kostrava horská (Festuca drymeja).

 Potenciálna prirodzená vegetácia katastra obce Uzovský Šalgov

Potenciálna prirodzená vegetácia obce Uzovský Šalgov

 

 

Použitá literatúra:

 

  • Harčár, J. 1972. Šarišská vrchovina - fyzickogeografická analýza. Geografické práce III, č. 1-2. 1. vyd. Bratislava : SPN, 1972.
  • Hrnčiarová, T. red. 2002. Atlas krajiny Slovenskej republiky. 1. vyd. Bratislava : MŽP SR; Banská Bystrica : SAŽP, 2002.
  • Michalko, J. a i. 1984 (a). Geobotanická mapa ČSSR. 1 : 200 000. 2. SSR (Stará Ľubovňa). 1. vyd. Bratislava : Veda; Slovenská kartografia, 1984.
  • Michalko, J. a i. 1984 (b). Geobotanická mapa ČSSR. 1 : 200 000. 2. SSR (Prešov). 1. vyd. Bratislava : Veda; Slovenská kartografia, 1984.
  • Michalko, J. a i. 1986. Geobotanická mapa ČSSR : SSR. Textová časť a mapy. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1986.
  • Palášthy, J. - Dostál, Ľ. - Cibuľková, Ľ. 1987. Príroda okresu Prešov a jej ochrana. 1. vyd. Košice : Východoslov. vyd., 1987.
  • Plesník, P. 1989. Rastlinstvo. In: Plesník, P. red. Malá slovenská vlastiveda 1. Bratislava : Obzor, 1989, s. 142-155.
  • Plesník, P. 1995. Fytogeografické (vegetačné) členenie Slovenska. In: Geografický časopis, roč. 47, 1995, č. 3, s. 149-181.
  • Ružička, M. a i. 1996. Biotopy Slovenska. Príručka k mapovaniu a katalóg biotopov. 1. vyd. Bratislava : Ústav krajinnej ekológie SAV, 1996.
     

 

dnes je: 21.10.2019

meniny má: Uršuľa

podrobný kalendár

Kalendár zberu odpadov na rok 2019

zverejnenie

Platné prevádzkové poriadky

Multifunkčné ihrisko, Rybníky, Kaštieľ.

Úroveň vytriedenia odpadu

Zverejnenie

14.12.2018

Schválený rozpočet obce na rok 2019

Cenník služieb

Služby poskytované obcou

20. 11. 2018 a doplnenie 25. 01. 2019

RVaPS - povinné trvalé označenie psov transpondérom (mikročipom), povinná registrácia chovu ošípaných (20.11.2018). Informácie pre chovateľov s chovom s jednou ošípanou (25.01.2019).

Cestovný poriadok

Cestovný poriadok autobusových spojov platný od 01.09.2019 do 14.12.2019

Informačný leták „SMS pomoc 112“

Postup ako správne využívať sms na číslo 112

Správne triedenie odpadov

Letáky, vzdelávací materiál

webygroup
ÚvodÚvodná stránka