Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Uzovský ŠalgovHľadať
 
 

Územný vývoj

Vývoj Uzovského Šalgova ako sídelnej jednotky

      Na základe doterajšieho poznania písomných prameňov môžeme vznik Uzovského Šaglova ako sídelnej jednotky položiť približne na koniec 13. storočia, resp. prelom 13. a 14. storočia. Prvá priama písomná zmienka o obci, ktorá neskôr dostala meno Uzovský Šalgov, sa nachádza v listine kráľa Karola Róberta z roku 1323. Osada, ktorá ležala na hornom toku potoka Šalgov sa tu uvádza pod maďarským názvom Totfalu, teda Slovenská Ves, čo poukazuje na skutočnosť, že v nej bývali Slováci.

Kde ležala táto najstaršia osada? Keďže archeologický výskum na území intravilánu obce sa ešte neuskutočnil, môžeme len dedukovať, že stála v okolí miesta, kde dnes stojí kostol, resp. medzi potokom Šalgov a potôčikom, ktorý ešte aj dnes tvorí os obce a je ľavostranným prítokom potoka Šalgov. Túto domnienku čiastočne podporuje aj fakt, že najneskôr v tridsiatych rokoch 14. storočia už drevený kostolík v obci stál.

Šestnáste storočie je podľa historikov v dejinách Šalgova storočím stagnácie, znížil sa nielen počet obyvateľov obce, ale došlo aj k ich schudobneniu (zdanené boli maximálne len 2 porty). Podľa listiny z roku 1600 v obci stálo 14 obývaných poddanských domov, evanjelický a. v. kostol, fara, a podľa Uličného (1990), určite aj škola. Z toho vyvodzuje, že Šalgov bol stredne veľkou dedinou s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom. Z písomných prameňov ďalej vieme, že v roku 1787 v obci stálo 34 domov a v roku 1828 mal Uzovský Šalgov 49 domov, na základe čoho môžeme povedať, že koniec 18. a začiatok 19. storočia bol pre obec z hľadiska jej územného vývoja priaznivým obdobím.

Dominantami obce v 2. polovici 19. storočia boli 3 stavby, kostol, sýpka a kaštieľ. Kaštieľ rodiny Péchy bol postavený v rokoch 1840-1850 na starších základoch v neskoroklasicistickom štýle. V jeho bezprostrednom okolí bol založený park (Panská lúka). Pre zástavbu obce v 2. polovici 19. storočia a na začiatku 20. storočia sú charakteristické zrubové trojpriestorové domy (strechy pokryté slamou) s hospodárskymi staviskami, radenými za sebou i vo dvoroch. Stodoly stoja na konci dvorov, ale aj na záhumní.

Ukážka staršej architektúry v obci

Ukážka staršej architektúry v obci


     Zásahom do formovania obce musel byť požiar v júni 1919, ale asi nebol až taký rozsiahly, lebo v roku 1921 stálo v obci 52 domov, čiže oproti sčítaniu domov v roku 1910 (50 domov) dokonca pribudli 2 domy. Väčšina týchto domov (boli orientované kolmo, štítmi na ulicu) v medzivojnovom období stála popri dvoch uliciach, ktoré sa pred kostolom rozbiehajú a na hornom konci sa zasa spájajú, pričom domy stáli aj medzi týmito ulicami, akoby v centre "šošovkovitého priestoru", povyše kostola, a práve tieto domy boli orientované pozdĺž ulíc (tu bývali "chyžčari"). Len zopár ďalších domov stálo v tej časti obce, ktorá má teraz meno Ulica (ulička smerujúca južne od kostola a za potok Šalgov) a taktiež popri ceste do Ražňan, v okolí križovatky, kde je dnes konečná zastávka autobusu. Najkrajnejší dom popri ceste do Ražňan stál južne od cesty práve v miestach, kde je dnes autobusová zastávka.

Po roku 1945 sa výrazne mení obraz Uzovského Šalgova ako sídelnej jednotky. V prvom rade sa stavajú nové murované domy, pôvodne mimo intravilánu. Nová výstavba domov sa realizuje hlavne na bývalých majetkoch grófa Péchyho, ktorú dostali do držby deputátnici, a to východným smerom od staršieho jadra obce, popri ceste na Ražňany. Potom na južnej odbočke od tejto cesty, ktorá vedie k Farskej lúke a popri potoku (k dnešnému futbalové ihrisko) a tiež v Ulici. Zároveň sa zahusťuje výstavba v najstaršej časti obce a nové domy rozšírili intravilán aj severozápadným smerom. Domy bývalých deputátnikov, ktoré boli v centre "šošovkovitého priestoru", povyše kostola, boli zbúrané. Intravilán sa rozširuje hlavne východným a juhovýchodným smerom až po potôčik, ktorý odvádza prebytočnú vodu z rybníkov a tvorí ľavobrežný prítok potoka Šalgov.

Dva bytové domy (bytovky) vystavalo pre svojich zamestnancov JRD až v 80. rokoch 20. storočia, v ktorých je spolu 12 bytov. K máju 2001 bolo v obci trvale obývaných 123 domov, v ktorých bolo 134 bytov (tab. č. 1).

Z hľadiska pôdorysno-genetického sa Uzovský Šalgov vyvinul ako potočná radová dedina s nepravidelnou zástavbou a pravouhlo nadviazanými novšími uličkami, ktoré boli vybudované najmä v juhovýchodnej časti intravilánu.

Uzovský Šalgov je sídlo, ktoré sa svojím počtom obyvateľov zaradzuje do kategórie malých obcí s počtom obyvateľov do 1000 obyvateľov. Obec plní hlavne obytnú funkciu, keďže podstatná časť obyvateľstva odchádza za prácou mimo obce. Z hierarchického hľadiska patrí Uzovský Šalgov medzi tzv. elementárne sídla.

Ak sa na intravilán obce pozrieme z hľadiska priestorového usporiadania funkčných zón, môžeme povedať, že najväčšiu plochu v ňom prirodzene zaberá obytná zóna. Výrobné zóny, z ktorých hospodársky dvor JRD nie je adekvátne využívaný, sú sústredené v severnej časti intravilánu a služobné zóny prevažne v centre obce.

Štruktúru a početnosť domového fondu v Uzovskom Šalgove v roku 2001 približuje tabuľka č. 1, na základe ktorej môžeme povedať, že v obci celkovo prevláda zástavba rodinných domov (91 % z domového fondu) nad bytovými a z hľadiska obdobia výstavby prevažujú domy postavené v povojnovom období (1946-70), ktoré tvoria až 50 % domového fondu obce k roku 2001.

Domový fond obce Uzovský Šalgov v roku 2001
Tabuľka č. 1
Zdroj: Sčítanie obyvateľov domov a bytov z 26. mája 2001

 

 

Tabuľka č. 2 nám približuje vývoj počtu obývaných domov v Uzovskom Šalgove od ich prvého oficiálneho sčítania v Uhorsku v roku 1869 až po posledné sčítanie v máji 2001.

Počet obývaných domov v obci Uzovský Šalgov

Zdroj: Retrospektívní lexikon obcí ČSSR, 1978; Statistický lexikon obcí ČSSR, 1984; Štatistický lexikón obcí SR, 1994; Štatistický lexikón obcí SR 2002

 

Použitá literatúra:


Pramene:

  • Pamätná kniha obce Uzovský Šalgov 1948-1955.
  • Obecná kronika Uzovský Šalgov 1957-1990.



Ostatná literatúra:

  • Bašovský, O. 1989. Obyvateľstvo a osídlenie. In: Plesník, P. red. Malá slovenská vlastiveda 1. Bratislava : Obzor, 1989, s. 254-275.
  • Güntherová, A. red. 1969. Súpis pamiatok na Slovensku III. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1969.
  • Chromec, B. red. 1922 [?]. Místopisný slovník Československé republiky. 2. vyd. Praha : Čs. kompas, 1922.
  • Kropilák, M. red. 1978. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1978.
  • Štatistický lexikón obcí Slovenskej republiky 2002. 2003. 1. vyd. Bratislava : ŠÚ SR, 2003.
  • Uličný, F. 1990. Dejiny osídlenia Šariša. 1. vyd. Košice : Východoslov. vyd., 1990.
     

 

dnes je: 21.10.2019

meniny má: Uršuľa

podrobný kalendár

Kalendár zberu odpadov na rok 2019

zverejnenie

Platné prevádzkové poriadky

Multifunkčné ihrisko, Rybníky, Kaštieľ.

Úroveň vytriedenia odpadu

Zverejnenie

14.12.2018

Schválený rozpočet obce na rok 2019

Cenník služieb

Služby poskytované obcou

20. 11. 2018 a doplnenie 25. 01. 2019

RVaPS - povinné trvalé označenie psov transpondérom (mikročipom), povinná registrácia chovu ošípaných (20.11.2018). Informácie pre chovateľov s chovom s jednou ošípanou (25.01.2019).

Cestovný poriadok

Cestovný poriadok autobusových spojov platný od 01.09.2019 do 14.12.2019

Informačný leták „SMS pomoc 112“

Postup ako správne využívať sms na číslo 112

Správne triedenie odpadov

Letáky, vzdelávací materiál

webygroup
ÚvodÚvodná stránka