Prechod na navigáciu Hlavné menu
Obec Uzovský Šalgov

Živočíšstvo

Živočíšstvo

Územie katastra Uzovského Šalgova, ako súčasť Slovenska, patrí zoogeograficky do eurosibírskej podoblasti paleoarktickej oblasti, ktorá je súčasťou faunistickej ríše Holarktis. Eurosibírska podoblasť sa ďalej delí na provincie, náš mikroregión radíme do provincie stredoeurópskych pohorí, podprovincie karpatských pohorí, úseku západokarpatského (Carpaticum occidentale) a napokon do obvodu východobeskydských pohorí.

Terajšia skladba a rozšírenie živočíchov v študovanom katastri závisí od mnohých abiotických (klimatické podmienky, voda, pôda), biotických (vnútrodruhové a medzidruhové pôsobenie živočíchov; rastlinstvo) a antropických (priamy a nepriamy vplyv človeka) faktorov, ale je i výsledkom dlhodobého historického vývoja. Tieto činitele vytvárajú rámec existencie živých organizmov, na základe ktorého sa potom rastliny a živočíchy zoskupujú do určitých spoločenstiev (biotopov, biocenóz). V katastri obce Uzovský Šalgov sme rozpoznali tieto 4 živočíšne spoločenstvá: spoločenstvá lesov a rúbanísk, spoločenstvá kultúrnej stepi (polia, lúky, pasienky a krovité porasty medzí), spoločenstvá močiarov, stojatých a tečúcich vôd a spoločenstvá ľudských sídiel.

Spoločenstvá lesov a rúbanísk v našom mikroregióne zaberajú dosť rozsiahle plochy, nachádzajú sa hlavne v jeho západnej a čiastočne južnej časti patriacej k celku Bachureň. V lesnej pôde a na jej povrchu žijú bezstavovce, napr. červy - dážďovka zemná (Lumbricus terrestris), mäkkýše - slimák obyčajný (Helix pomatia), slizniak karpatský (Bielzia coerulans). Najpočetnejšou skupinou bezstavovcov je hmyz, napr. mravce - mravec lesný (Formica rufa), mravec čierny (Lasius niger) a mravec žltý (Lasius flavus). Z chrobákov tu nájdeme niekoľko druhov bystrušiek - bystruška medená (Carabus cancellatus), bystruška fialová (Carabus violaceus) a bystruška hladká (Carabus glabratus), lienky, chrústy, vzácne aj roháče. Motýle sú tiež zastúpené mnohými druhmi, najrozšírenejšie sú babočky, vzácne sa objaví aj vidlochvost feniklový (Iphiclides podalirius). Ale zastúpenie v šalgovskom katastri majú aj komáre, kliešte (okraje listnatých lesov), pavúky a muchy.

Obojživelníky v lesoch zastupuje skokan hnedý (Rana temporaria), mlok obyčajný (Triturus vulgaris) a salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra). Charakteristickým plazom rúbanísk je jašterica obyčajná (Lacerta agilis), vretenica obyčajná (Vipera berus), slepúch lámavý (Anguis fragilis). Najpočetnejšiu triedu stavovcov, vtáky, reprezentuje jariabok hôrny (Tetrastes bonasia), hrdlička poľná (Streptopelia turtur), jastrab veľký (Accipiter gentilis), myšiak hôrny (Buteo buteo), kuvik obyčajný (Athene noctua), žlna zelená (Picus viridis), ďateľ malý (Dendrocopos minor), sýkorka belasá (Parus caeruleus), brhlík obyčajný (Sitta europaea) a stehlík obyčajný (Carduelis carduelis).

Z cicavcov, ktoré žijú v lesoch katastra Uzovského Šalgova, spomenieme aspoň niektoré: jež obyčajný (Erinaceus europaeus), plšík lieskový (Muscardinus avellanarius), pískor obyčajný (Sorex araneus), veverica obyčajná (Sciurus vulgaris), kuna lesná (Martes martes), lasica obyčajná (Mustela nivalis), mačka divá (Felis silvestris), líška obyčajná (Vulpes vulpes), sviňa divá (Sus scrofa) a srnec hôrny (Capreolus capreolus).

Živočíšne spoločenstvá kultúrnej stepi v našom katastri obývajú polia, lúky pasienky a krovité porasty medzí, prostrediu sa prispôsobili svojou prevažne sivohnedou farbou. Ide o oblasti ktoré sú výrazne ovplyvnené poľnohospodárskou činnosťou človeka. Vtáctvo je tu zasiahnuté najmä kosbou a zberom plodín, drobné hlodavce najmä orbou. Poľnohospodárstvo svojou mechanizáciou, chemizáciou a rekultivačnými zásahmi narúša prirodzený potravný reťazec, čo vedie k premnožovaniu alebo k vyhynutiu niektorých druhov živočíchov. Existujú však druhy živočíchov, ktoré sú historicky stepnými druhmi a biotop kultúrnej stepi je pre nich v podstate prirodzený.

K stepným druhom zaradzujeme zajaca poľného (Lepus europaeus), sysľa obyčajného (Citellus citellus) a hraboša poľného (Microtus arvalis), z vtákov nasledovné druhy: škovránok poľný (Alauda arvensis), jarabica obyčajná (Perdix perdix), prepelica poľná (Coturnix coturnix) a vrabec poľný (Passer montanus). Medzi pôvodom nestepné vtáky, ktoré žijú na poliach, lúkach a ich okrajoch počítame aj bažanta obyčajného (Phasianus colchicus), straku obyčajnú (Pica pica) a hrdličku poľnú (Streptopelia turtur).

Z červov sa v kultúrnej stepi vyskytuje dážďovka obyčajná (Lumbricus terrestris), typickým druhom je sliziak poľný (Deroceras agreste), mnohonožky a stonožky. Z hmyzu je typickým obyvateľom polí svrček poľný (Gryllus campestris). Významnou súčasťou polí sú chrobáky, napr. bystruška medená (Carabus cancellatus), bystruška menivá (Carabus scheidleri) a húseničiar poľný (Calosoma campestris). Ďalej tu žijú bzdochy, mravce a opeľovače, z ktorých najhojnejšia je včela medonosná (Apis mellifera) a čmeliaky, napr. čmeľ zemný (Bombus terrestris). Najnápadnejšie sú na lúkach motýle, ktoré sú zastúpené mnohými druhmi, spomenieme len babočky - najčastejšia je babočka pávooká (Numphalis io), ďalej hnedáčiky, očkáne, modráčiky a žltáčiky.

Spoločenstvá močiarov, stojatých a tečúcich vôd sú viazané na vodné prostredie, buď žijú priamo vo vode alebo pri nej. V šalgovskom katastri ide o územia v blízkosti potokov a o Šalgovské rybníky. V rybníkoch sa chová kapor obyčajný (Cyprinus carpio) a karas obyčajný (Carassius carassius), skúšal sa chov šťuky obyčajnej (Esox lucius).

Najmä v období rozmnožovania sú na vodné plochy viazané obojživelníky, ktoré sa zdržiavajú aj v kalužiach, močiaroch, rigoloch okolo ciest a mimo obdobia rozmnožovania aj v inom prostredí, napr. v záhradách, parkoch, na poliach a v pásme lesa. V katastri Uzovského Šalgova žijú nasledovné druhy: ropucha obyčajná (Bufo bufo), ropucha zelená (Bufo viridis), skokan hnedý (Rana temporaria), kunka obyčajná (Bombina bombina), rosnička zelená (Hyla arborea) a mlok obyčajný (Triturus vulgaris). Veľmi rozšírená v blízkosti rybníkov je užovka obyčajná (Natrix natrix).

Pri rybníkoch žije najmä vtáctvo, ktoré reprezentuje sliepočka vodná (Gallinula chloropus), kačica divá (Anas platyrhynchos), čorík bahenný (Clidonias hybrida), kaňa močiarna (Circus aeruginosus), kedysi sa bežne vyskytoval aj bučiačik obyčajný (Ixobrychus minutus). Vodné prostredie ako zásobáreň potravy slúži aj cicavcom, napr. hlodavcovi kryse vodnej (Arvicola terrestris), ktorá žije jednak pri rybníku, ale aj pri potoku Šalgov. Pri potoku sa vyskytuje trasochvost biely (Motacilla alba). Z nižších živočíchov sú pre brehy rybníkov typické vážky, podenky a komáre.

Živočíšne spoločenstvo ľudských sídiel, tj. intravilánu obce Uzovský Šalgov, má pomerne hojné zastúpenie. Predstavuje skupinu živočíchov, ktoré pôvodne žili v iných podmienkach, ale neskôr sa prispôsobili človeku, jeho stavbám a aktivitám. Podľa vzťahu k človeku a jeho aktivitám delí Lauko (2003) stavovce, patriace do spoločenstva ľudských sídiel, do troch základných skupín.

Prvú skupinu tvoria tie druhy, ktoré si pri ľudských sídlach a v jeho hospodárstve vyhľadávajú predovšetkým potravu. V študovanom katastri sú to vtáky, napr. hrdlička záhradná (Streptopelia decaocto), drozd čierny (Turdus merula) a vrabec domový (Passer domesticus), z hlodavcov je to potkan obyčajný (Rattus norvegicus) a myš domová (Mus musculus). Tieto živočíchy sa v hospodárskych a obytných budovách, a v ich okolí, tiež rozmnožujú alebo hniezdia.

Do druhej skupiny patria vtáky, ktoré využívajú budovy najmä ako hniezdiská a cicavce, ktoré možno stretnúť v čase ich reprodukcie pri ľudských obydliach, ale potravu si zväčša hľadajú inde. V našom prípade ide o lastovičku obyčajnú (Hirunda rustica), plamienku driemavú (Tyto alba), kuvika obyčajného (Athene noctua), škorca obyčajného (Sturnus vulgaris) a červienku obyčajnú (Erithacus rubecola).

Do tretej skupiny zaradzujeme tie živočíšne druhy, ktoré sa špeciálne neviažu ani na výživu, ani na hniezdenie alebo reprodukciu, ale vyskytujú sa v budovách a ich okolí (dvory, záhrady), ale aj v iných biotopoch. Dali by sa stotožniť so skupinou živočíchov viazaných na zeleň intravilánov vo vegetačnom období, ktorú vyčlenili Palášthy - Dostál - Cibuľková (1987). V záujmovom intraviláne je to napr. ropucha obyčajná (Bufo bufo), skokan hnedý (Rana temporaria), užovka obyčajná (Natrix natrix), jež obyčajný (Erinaceus europaeus), krt obyčajný (Talpa europaea), veverica obyčajná (Sciurus vulgaris), zajaca poľného (Lepus europaeus), sporadicky aj líška a sviňa divá. Najväčšie zastúpenie v tejto skupine má vtáctvo: bažant obyčajný (Phasianus colchicus), jarabica obyčajná (Perdix perdix), trasochvost biely (Motacilla alba), straka obyčajná (Pica pica) a mnohé ďalšie.

Osobitnú skupinu tvoria živočíchy, ktoré sa priamo viažu na ľudí, ich obydlia, potraviny a poľnohospodárske kultúry v záhradách a sadoch. V záhradách a sadoch sú to najmä škodcovia, ako napr. voška jabloňová (Aphidula pomi), mlynárik ovocný (Aporia crataegi) a obaľovač jablčný (Laspeyresia pomonella). V našich sadoch a záhradách žijú aj iné druhy hmyzu, najmä ucholaky, rovnakokrídlovce, blanokrídlovce, strapky, bzdochy, cikády a molice.

Potom sú tu druhy, ktoré sa vyskytujú v domácnostiach, napr. šváb obyčajný (Blatta orientalis), kútnik domový (Tegenaria domestica), kosec domový (Opilio parietinus), moľa šatová (Tineola biseliella), blcha obyčajná (Pulex irritans). Pre človeka nepríjemné sú muchy, mucha domáca (Musca domestica), mäsiarka obyčajná (Sarcophaga carnaria), a komáre, napr. komár piskľavý (Culex pipiens). Na domáce živočíchy sa viažu špecifické druhy, v srsti psov žije blcha psia (Ctenocephalides canis) a na mačkách blcha mačacia (Ctenocephalides felis).

Na základe vyššie uvedeného súpisu živočíšstva, vzhľadom k vertikálnej členitosti reliéfu, klíme, rôznosti vôd, rastlinným spoločenstvám katastra a zásahom človeka, môžeme konštatovať, že skladba živočíchov je v Uzovskom Šalgove dosť pestrá.

 

 

Použitá literatúra:

 

  • Baláž, I. - Vanková, V. - Kramáreková, H. - Hasprová, M. 2004. Biogeografia. 1. vyd. Nitra : FPV UKF, 2004.
  • Lauko , V. 2003. Fyzická geografia Slovenskej republiky. 1. vyd. Bratislava : Mapa Slovakia, 2003.
  • Michaeli, E. 2000. Prírodné pomery. In: Kónya, P. red. Dejiny Sabinova. Sabinov : MÚ, 2000, s. 14-45.
  • Palášthy, J. - Dostál, Ľ. - Cibuľková, Ľ. 1987. Príroda okresu Prešov a jej ochrana. 1. vyd. Košice : Východoslov. vyd., 1987.

 

webygroup

dnes je: 24.10.2014

meniny má: Kvetoslava

Voľby do orgánov samosprávy obcí 15. 11. 2014

Aktuálne informácie

Uzovský Šalgov - zriadenie TS4 a úprava VN a NN siete

Oznámenie

Návrh VZN č. 01/2014

Zverejnenie návrhu

Plán kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra obce

Zverejnenie

Zasadnutia OZ

Zverejňovanie zápisnice, uznesenia.

Cestovný poriadok

Cestovný poriadok autobusových spojov platný od 17. 01. 2014

Kalendár zberu odpadov na rok 2014

Kalendár zberu odpadov na rok 2014

Schválený rozpočet obce na roky 2014 až 2016

Rozpočet obce na roky 2014 až 2016

Doplnok č. 1 k VZN č. 01/2012

Doplnok č. 1 k VZN č. 01/2012

Všeobecne záväzné nariadenie obce č. 01/2012

Miestne dane na území obce Uzovský Šalgov. Účinnosť od 01. 01. 2013.

ORHaZZ v Prešove

Vykurovacie obdobie

Vodovod a kanalizácia

Podmienky VVS pre pripojenie


738204

Úvodná stránka